„Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť“ (§62 ods. 1 Zákona o rodine).

Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že nadobudnutím plnoletosti dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Zákon o rodine neviaže zánik vyživovacej povinnosti na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Základnou podmienkou pre existenciu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je neschopnosť plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť. Neschopnosť samostatne sa živiť však nie je možné vykladať jednoducho tak, že vyživovacia povinnosť rodičov zaniká, až keď si dieťa nájde prácu. Samotná skutočnosť, že dieťa je nezamestnané, nezakladá nárok na výživné. Štandardne vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie, čím treba rozumieť najmä ukončenie štúdia na strednej škole, učilišti, príp. na vysokej škole dennou formou štúdia. Pokiaľ dieťa popri riadnom zamestnaní študuje nie dennou formou, alebo vykonáva doplňujúce kurzy k zamestnaniu či iný druh nadstavby, tak vyživovacia povinnosť daná nie je. Na druhej strane, ak dieťa popri dennom štúdiu pracuje brigádnicky, tak vyživovacia povinnosť daná je. Pri akomkoľvek štúdiu treba teda rozlišovať, či ide o štúdium, ktoré smeruje k nadobudnutiu nevyhnutnej spôsobilosti k výkonu budúceho povolania alebo o štúdium doplnkové, ktoré dieťa realizuje popri zamestnaní za účelom doplnenia jeho vzdelania. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť môže vzniknúť výnimočne, aj pokiaľ dieťa síce študuje dennou formou, ale sa riadne na štúdium nepripravuje. Nejde pritom o ojedinelé zlé študijné výsledky, ale o sústavné zanedbávanie štúdia, ktorého dôsledkom je buď opakujúce sa opakovanie ročníka, alebo opakovaná zmena školy, ktorú dieťa navštevuje. Výnimočne môže vzniknúť aj situácia, keď dieťa nebude nikdy schopné samostatne sa živiť z objektívnych, najmä zdravotných príčin. Pokiaľ je dieťa napr. ťažko zdravotne postihnuté a v dôsledku tohto postihnutia nie je schopné samé sa živiť, tak vyživovacia povinnosť rodičov nezanikne.

Čo robiť pred podaním návrhu na určenie výživného na súde?

Predovšetkým je nevyhnutné zdôrazniť, že všetky právne úkony smerujúce k určeniu výživného vykonáva samotné plnoleté dieťa. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zaniká zákonné právo zastupovať dieťa rodičom a dieťa sa zastupuje samé. To samozrejme nevylučuje možnosť, že sa plnoleté dieťa dá zastúpiť rodičom na základe plnej moci.

Ešte pred podaním návrhu na súde je potrebné, aby si dieťa riadne zvážilo, či je, alebo nie je daný nárok na výživné od rodiča. Podanie neodôvodneného návrhu na súde môže mať za následok priznanie náhrady trov konania a právneho zastúpenia rodičovi, proti ktorému takýto návrh smeroval. Výška takýchto trov nie je zanedbateľná a zaväzuje k zaplateniu priamo plnoleté dieťa. Ako vyššie uvádzame a zdôvodňujeme, základnou zákonnou podmienkou je neschopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Okrem toho však treba v úvahu brať aj ďalšie skutočnosti najmä majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča, proti ktorému návrh smeruje.

Pred podaním návrhu na súde je dôležité sa pokúsiť s rodičom dohodnúť na dobrovoľnom platení. Takáto dohoda je dôležitá nielen preto, že ide o kompromisnejšiu a rýchlejšiu alternatívu, ale aj preto, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliada aj na to, či sa účastníci pokúsili o dohodu. Prípadnú dohodu o určení výživného na plnoleté dieťa odporúčame uzavrieť v písomnej forme.

Návrh na súd na určenie výživného na plnoleté dieťa

Návrh na určenie výživného na dieťa sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má rodič, proti ktorému návrh smeruje, svoje bydlisko. Písomný návrh na súd odporúčame podať osobne v podateľni okresného súdu, alebo ho poslať doporučene poštou na adresu sídla súdu.

Návrh na súd by mal obsahovať najmä:
1. Osobné údaje navrhovateľa, ktorým je plnoleté dieťa, ktoré návrh na súd podáva s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu, ktorým je rodič, proti ktorému návrh smeruje.
2. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate určenia výživného na plnoleté dieťa s uvedením dôvodov. Osobitne a podrobne odporúčame zdôvodniť, prečo sa navrhovateľ považuje za neschopného samostatne sa živiť a aké sú jeho opodstatnené výdavky na domácnosť a na jeho osobu. V návrhu uveďte a zdôvodnite aj navrhovanú výšku výživného.
3. Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v dvoch vyhotoveniach.
4. Návrh na súd musí byť podpísaný navrhovateľom a opatrený dátumom a miestom podpisu.

K návrhu na súd odporúčame priložiť najmä nasledovné prílohy:
1. Rodný list dieťaťa.
2. Listinné a iné dôkazy preukazujúce, že dieťa nie je schopné sa samé živiť, napr. potvrdenie o návšteve školy.
3. Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem spolužijúcich osôb, napr. rodiča, u ktorého plnoleté dieťa žije. Ide napríklad o nasledovné: a) potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov, ak je osoba v pracovnom pomere, b) daňové priznanie za posledný rok, ak je osoba živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba, c) potvrdenie UPSVAR o evidencii uchádzačov o zamestnanie.
4. Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, v ktorej plnoleté dieťa žije. Ide napríklad o nasledovné: a) nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu, b) elektrina, c) plyn, d) koncesionárske poplatky, e) káblová TV, f) pevná linka, príp. internet, g) smetné a daň z nehnuteľnosti, h) poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti. Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.
5. Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na plnoleté dieťa. Ide napríklad o nasledovné: a) stravné a iné poplatky súvisiace so štúdiom, b) poplatky za internát, c) životné poistky, príp. sporenia, d) lieky a zdravotné pomôcky, e) cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty, f) krúžky a záujmy, g) mobil. Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.

Konanie o určenie výživného k dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

 

Konanie pred súdom

„Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“ (§62 ods. 2 Zákona o rodine).


Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch oboch účastníkov konania – povinného rodiča a plnoletého dieťaťa a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci.

V rámci konania o určenie výživného na plnoleté dieťa sa súd musí vysporiadať v prvom rade s otázkou, či je dieťa neschopné samostatne sa živiť a z akých dôvodov. Tejto otázke sme sa podrobne venovali v úvode tohto článku.

Následne súd určuje výšku výživného najmä za použitia nasledovných zásad:
a) Majetkové pomery rodiča. Neexistuje žiaden matematický vzorec pre výpočet výživného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov rodiča, proti ktorému návrh smeruje po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Existujú však ďalšie pravidlá určené Zákonom o rodine, ktoré majú vplyv na výšku výživného a ktoré vôbec nemajú matematický charakter. Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania príp. podnikania spravidla za posledných dvanásť mesiacov. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok, najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodiča. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodiča. Ide najmä o výdavky na domácnosť, jeho osobu a jeho vyživovacie povinnosti.
b) Schopnosti a možnosti rodiča. Ako sme už uviedli, výživné sa určuje aj podľa rôznych pravidiel, ktoré vždy nemajú matematický charakter. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok, súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak si napríklad rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.
c) Vyrovnanie životnej úrovne rodiča s dieťaťom. Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb mal. dieťaťa a na vyrovnanie jeho životnej úrovne so životnou úrovňou jeho rodičov. Špecificky sa posudzuje životná úroveň plnoletého dieťaťa s rodičom, keďže mnoho plnoletých detí už má vlastné majetky, príp. príjmy. Môže nastať situácia, keď plnoleté dieťa síce nie je schopné sa samé živiť, avšak jeho príjmy a majetkové pomery sú lepšie ako samotného rodiča. V takomto prípade súd výživné neurčí, pretože by to odporovalo dobrým mravom (§75 ods. 2 Zákona o rodine). Ako príklad možno uviesť študenta vysokej školy, ktorý poberá štipendium, ktorého výška je vyššia ako príjem rodiča.

Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne tak, že zaviaže prispievať rodiča na výživu plnoletého dieťaťa výživným, alebo návrh navrhovateľa zamietne. Upozorňujeme, že súd zároveň rozhoduje o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu účastníka vo veci. Súd rovnako prihliada na to, či povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd.

Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje obom účastníkom konania. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.
 

Zvýšenie alebo zníženie výživného na plnoleté dieťa?

Všetky vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa určenia výživného rovnako platia aj pri jeho znížení alebo zvýšení s tým rozdielom, že v takomto prípade súd skúma aj zmenu pomerov, ktorá nastala od pôvodného súdneho rozhodnutia. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď za zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov dieťaťa. Zmena pomerov odôvodňuje úpravu výšky výživného, pričom výsledkom tejto úpravy má byť výživné, ktoré bude vyvažovať životnú úroveň dieťaťa so životnou úrovňou jeho rodičov.

Na čo si dať pozor keď dieťa nadobudne plnoletosť?

V súvislosti s vyživovacou povinnosťou a nadobudnutím plnoletosti sú najmä nasledovné súvislosti, na ktoré by ste mali prihliadať:
1. Nadobudnutím plnoletosti zaniká zákonné zastúpenie dieťaťa rodičom. Dôsledkom je najmä to, že všetky právne úkony, vrátane podania návrh na určenie výživného, podáva plnoleté dieťa a nie rodič, v ktorého bol v starostlivosti.
2. Po nadobudnutí plnoletosti nie je potrebné meniť pôvodné súdne rozhodnutie o výživnom. Ak súd rozhodoval v minulosti o výživnom na v tom čase maloleté dieťa, napr. v rozsudku o rozvode manželstva, tak toto súdne rozhodnutie zostáva právoplatné a vykonateľné aj po tom, čo dieťa nadobudlo plnoletosť s tým rozdielom, že povinný rodič uhrádza výživné k rukám plnoletého dieťaťa a nie rodičovi. Ak by si rodič túto povinnosť neplnil, môže sa plnoleté dieťa domáhať exekúciou zaplatenia dlžného výživného podľa tohto rozhodnutia.
3. Plnoleté dieťa je povinné preukazovať rodičovi svoju schopnosť sa samostatne živiť. Povinný rodič nemá žiadnu možnosť zistiť, či je, alebo nie je dieťa schopné sa samé živiť najmä v prípade, keď spolu dlhodobo nežijú. Keďže je dieťa plnoleté, tak aj v prípade, ak by rodič žiadal informácie, napr. o štúdiu dieťaťa, škola nie je povinná mu tieto informácie poskytnúť. Mnoho rodičov tak nemá ani inú možnosť len podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti, ak dieťa nespolupracuje. Z tohto dôvodu odporúčame, aby plnoleté dieťa na základe prípadnej písomnej výzvy rodiča vždy tomuto zaslalo potvrdenie o štúdiu, spravidla každý semester.
 

Ako Vám môže pomôcť advokát?

Naša advokátska kancelária poskytuje komplexné právne služby v oblasti rodinného práva pri zastupovaní v konaní o určenie výživného k plnoletému dieťaťu a to najmä v nasledovnom rozsahu:

  • Príprava zastúpenia, vrátane podrobného zistenia skutkového stavu, zabezpečenia potrebných dokumentov a dôkazov a stanovenie najvhodnejšej/najlepšej stratégie pri zastupovaní pred súdom.
  • Asistencia pri uzatváraní prípadnej dohody o určení výživného na plnoleté dieťa, vrátane písomnej korešpondencie s druhou stranou a osobných stretnutí.
  • vypracovanie a podanie dokumentov potrebných na podanie návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa.
  • Zastupovanie v konaní pred súdom až do právoplatného skončenia veci.