Čo je striedavá osobná starostlivosť?

Novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. zaviedla s účinnosťou od 1. 7. 2010 do slovenského rodinného práva novinku v podobe tzv. striedavej osobnej starostlivosti rodičov o mal. dieťa. V zmysle dôvodovej správy k uvedenej novele Zákona o rodine je cieľom novelizácie zaviesť do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Striedavá starostlivosť má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať porozvodovú traumatizáciu detí, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Striedavá starostlivosť nie je vo svete žiadnou novinkou. Striedavú starostlivosť dlhodobo aplikujú viaceré štáty ako napr. USA, SRN, Nórsko a Česká republika.

Slovenská republika zavádza inštitút striedavej starostlivosti do slovenského rodinného práva aj z dôvodu, že existenciu tohto inštitútu predpokladajú viaceré medzinárodné zmluvy a dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná. Inštitút striedavej starostlivosti predpokladá napríklad čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.“

Striedavú osobnú starostlivosť možno definovať ako úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, na základe
ktorej súd zverí mal. dieťa do starostlivosti striedavo obom rodičom na presne stanovené časové obdobie opakovane
a zároveň upraví ďalšie rodičovské práva a povinnosti počas trvania striedavej starostlivosti.
 

Kedy je možné zveriť mal. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti?

S poukazom na §24, §26 a §36 Zákona o rodine je možná aplikácia striedavej osobnej starostlivosti v prípade, že rodičia mal. dieťaťa spolu "nežijú". Naplnenie zákonnej podmienky "rodičia spolu nežijú" nemožno chápať len v tom zmysle, že rodičia spolu nebývajú v jednej domácnosti, ale túto podmienku treba chápať komplexne tak, že rodičia spolu nežijú, pokiaľ spoločne ako rodina nezabezpečujú základné potreby mal. dieťaťa. Môže tak nastať prípad, že rodičia spolu bývajú, ale napriek tomu spolu "nežijú", ak sa nevedia dohodnúť na spoločnom zabezpečovaní základných potrieb mal. dieťaťa. Zákon nerobí žiaden rozdiel medzi mal. deťmi, ktoré pochádzajú z manželstva a nemanželskými mal. deťmi.

Ďalšie zákonné podmienky na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sú nasledovné:

  1. Zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme mal. dieťaťa a touto úpravou budú lepšie zabezpečené potreby mal. dieťaťa. Záujem mal. dieťaťa je základnou zásadou rodinného práva, ktorá sa aplikuje pri každom rozhodovaní súdu o výkone rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu bez výnimky. Prvoradý je záujem mal. dieťaťa. Záujem rodičov mal. dieťaťa je tak až druhoradý.
  2. Obaja rodičia sú spôsobilí mal. dieťa riadne vychovávať. Spôsobilosť rodičov riadne vychovávať mal. dieťa posudzuje súd v každom konkrétnom prípade samostatne. V prípade, že vznikne pochybnosť o spôsobilosti rodiča vychovávať mal. dieťa, súd spravidla v konaní určí znalca, ktorý túto otázku súdu odborne zodpovie.

Za splnenia vyššie uvedených zákonných podmienok môže ktorýkoľvek rodič mal. dieťaťa podať na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, v rámci ktorého sa bude domáhať zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zákon o rodine vždy uprednostňuje dohodu rodičov pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím (§24 ods. 3 Zákona o rodine), pretože sa predpokladá, že rodičia mal. dieťa najlepšie poznajú potreby mal. dieťaťa a jeho záujem. Avšak aj v prípade dohody rodičov je nevyhnutné, aby túto dohodu schválil súd, v opačnom prípade nie je vykonateľná. Dôvodom, pre ktorý súd musí rodičovskú dohodu schváliť, je to, že súd musí objektívne zistiť, či rodičovská dohoda je v záujme mal. dieťaťa alebo nie.

V zmysle §24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. V zmysle §24 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ jeden z rodičov navrhuje súdu zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme mal. dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení tak možno dedukovať, že novelizovaný Zákon o rodine "preferuje" zverenie mal. dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov pred zverením mal. dieťaťa len jednému z rodičov. V žiadnom prípade však nemožno konštatovať, že je povinnosťou súdu zveriť mal. dieťa výlučne do striedavej starostlivosti. Ako je už vyššie uvedené, prvoradý je výlučne záujem mal. dieťaťa, pričom nie vždy bude v záujme mal. dieťaťa striedavá osobná starostlivosť. Z tohto dôvodu bude výlučne na úvahe súdu, či za použitia vyššie uvedených zásad zverí alebo nezverí mal. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
 

Aké sú výhody a nevýhody striedavej osobnej starostlivosti?

Keďže inštitút striedavej osobnej starostlivosti je novinkou v slovenskom rodinnom práve, je zrejmé, že prípadné výhody, resp. nevýhody tohto inštitútu ukáže až súdna prax.

Bez ohľadu na absenciu slovenskej súdnej praxe v tejto oblasti možno posudzovať výhodnosť, resp. nevýhodnosť inštitútu striedavej osobnej starostlivosti jednak podľa súdnej praxe v štátoch, v ktorých sa striedavá starostlivosť dlhodobo aplikuje a jednak podľa názorov psychológov, ktorí sa zaoberajú touto otázkou.

Vo všeobecnosti možno z uvedených zdrojov konštatovať najmä nasledovné výhody, resp. nevýhody inštitútu striedavej osobnej starostlivosti:

Základnou výhodou striedavej starostlivosti je zachovanie rovnocenného kontaktu mal. dieťaťa s oboma rodičmi. Týmto spôsobom sa eliminuje najmä syndróm "nechceného dieťaťa", ktorý môže u mal. dieťaťa vzniknúť v dôsledku zverenia mal. dieťaťa len jednému z rodičov. V doterajšej praxi sa, žiaľ, bežne stávalo, že v dôsledku rozpadu vzťahu medzi rodičmi došlo aj k narušeniu vzťahu rodiča s mal. dieťaťom. Niektorí rodičia, ktorým bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, využívali tento právny stav ako "zbraň" proti druhému rodičovi, ktorému mal. dieťa nebolo zverené a to tým spôsobom, že obmedzovali styk mal. dieťaťa s týmto rodičom s cieľom "vylúčiť" tohto rodiča zo života mal. dieťaťa. Dôsledkom tohto nesprávneho rodičovského prístupu tak mal. dieťa často chápalo rodinnú situáciu ako nezáujem rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené, o neho.

Niektorí odborníci poukazujú aj na prípadné nevýhody striedavej starostlivosti, najmä v tých prípadoch, keď rodičia žijú oddelene a ich domácnosti sú navzájom vzdialené. V takomto prípade môže striedavá starostlivosť nepriaznivo a neprimerane zasiahnuť do práv mal. dieťaťa, najmä pokiaľ ide o sociálne väzby mal. dieťaťa a v neposlednom rade pokiaľ ide o povinnú školskú dochádzku mal. dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá, že o mal. dieťa sa budú rodičia striedavo osobne starať v určitom časovom období, t.j. predpokladá sa, že mal. dieťa bude striedavo bývať v domácnostiach oboch rodičov. Pokiaľ však rodičia žijú oddelene a ich domácnosti sú navzájom vzdialené, môže tak vzniknúť situácia, že mal. dieťa bude musieť navštevovať striedavo dve školy, čo môže mať nepriaznivý vplyv napr. na riadne plnenie si školských povinností. Rovnako môže dôjsť k narušeniu sociálnych väzieb mal. dieťaťa, napr. obmedzením kontaktu s kamarátmi. Niektorí odborníci dokonca hovoria o "strate domova" mal. dieťaťa, keďže mal. dieťa striedavo býva v domácnostiach oboch rodičov.
 

Ako sa bude striedavá starostlivosť aplikovať v praxi?

Z novelizovaného Zákona o rodine je zrejmé, že súd pri zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov určí časové intervaly, v ktorých sa budú rodičia striedať v osobnej starostlivosti o mal. dieťa. Presné určenie časových intervalov je dané najmä tým, že striedavá osobná starostlivosť je súčasťou výroku rozhodnutia súdu, ktoré musí byť určité a teda vykonateľné. Z výroku rozhodnutia súdu musí byť jasné, ktorý rodič v danom čase zabezpečuje osobnú starostlivosť. Zákon o rodine síce predpokladá "rovnocennosť" pri striedavej starostlivosti, avšak nie je vylúčené, že súd v záujme mal. dieťaťa určí časové intervaly aj v inom ako rovnocennom pomere.

Čo je spojené s konaním o zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti?

Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Súd nie je viazaný návrhmi rodičov, a teda v odôvodnených prípadoch môže rozhodnúť aj iným spôsobom, ako to navrhujú rodičia. Súd v takomto konaní rozhoduje najmä o nasledovných otázkach:

  1. Zverenie mal. dieťaťa. Súd zverí mal. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti alebo do starostlivosti jedného z rodičov.
  2. Výživné na mal. dieťa. Súd určuje výšku výživného na mal. dieťa podľa platných zásad určených najmä v §62 a nasl. Zákona o rodine. Základná zásada pre určenie výživného je upravená v §62 ods. 1, 2 Zákona o rodine nasledovne: "Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov". Novelizovaný Zákon o rodine pripúšťa možnosť, že súd, pokiaľ zverí mal. dieťa do striedavej starostlivosti, neurčí žiadnemu z rodičov povinnosť platiť výživné. Súd takto môže postupovať najmä s prihliadnutím na dĺžku striedavej starostlivosti, napr. ak je dĺžka striedavej starostlivosti rovnaká u oboch rodičov. Avšak ani v takomto prípade nemožno vylúčiť určenie výživného pre rodičov, pokiaľ to bude potrebné pre vyrovnanie životnej úrovne mal. dieťaťa.
  3. Úprava styku s mal. dieťaťom. Aj v prípade, že súd zverí mal. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd je povinný rozhodnúť aj o úprave styku rodiča s mal. dieťaťom, pokiaľ sa rodiča nedohodnú, že styk s mal. dieťaťom nežiadajú upraviť. Úprava styku rodiča s mal. dieťaťom sa aplikuje pri striedavej starostlivosti najmä s ohľadom na dĺžku trvania striedavej starostlivosti tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt rodiča s mal. dieťaťom.
     

Návrh na zverenie mal. dieťaťa do striedavej starostlivosti je návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má mal. dieťa na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, svoje bydlisko (§88 ods. 1 písm. c Občianskeho súdneho poriadku). Písomný návrh môžete osobne podať v podateľni okresného súdu, alebo ho poslať doporučene poštou na adresu sídla súdu.

Návrh musí obsahovať najmä nasledovné podstatné náležitosti:

  1. Označenie účastníkov konania. V návrhu je potrebné uviesť osobné údaje matky mal. dieťaťa, otca mal. dieťaťa a mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti.
  2. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V návrhu odporúčame uviesť najmä navrhovanú dĺžku striedavej starostlivosti, t.j. určenie časových intervalov, v ktorých sa budú rodičia striedať v osobnej starostlivosti. Dôležitou súčasťou tohto návrhu bude aj odôvodnenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti tak, aby bolo zrejmé, že striedavá starostlivosť je v záujme mal. dieťaťa.
  3. Určenie výšky výživného, prípadne návrh, že súdu navrhujete, aby výživné neurčil spolu s odôvodnením. V odôvodnení odporúčame presne opísať najmä majetkové pomery oboch rodičov, ale aj opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti a na mal. dieťaťa.
  4. Určenie úpravy styku, prípadne spoločný návrh rodičov, že styk nežiadajú upraviť. Pokiaľ navrhujete súdu upraviť styk
    s mal. dieťaťom, odporúčame presne uviesť dĺžku trvania úpravy styku, t.j. uveďte presný čas začiatku a konca realizácie styku s mal. dieťaťom.

Návrh na zverenie do striedavej starostlivosti adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach. Návrh musí byť podpísaný navrhovateľom a datovaný.

K návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti odporúčame priložiť nasledovné prílohy:
a) rodný lit mal. dieťaťa,
b) listinné a iné dôkazy preukazujúce najmä príjem a majetkové pomery oboch rodičov,
c) listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti a na mal. dieťa.
 

Ako Vám môže pomôcť advokát pri zverení mal. dieťaťa do striedavej starostlivosti?

Naša advokátska kancelária poskytuje komplexné právne služby v oblasti rodinného práva pri zastupovaní v konaní o zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V prípade Vášho záujmu o uvedené právne služby nás neváhajte kontaktovať.

Zákon o rodine v znení novely č. 217/2010 Z.z. si môžete stiahnuť tu.