Pre správne určenie vašich priorít pri rozchode a úprave práv k dieťaťu na súde je dôležité vedieť nielen to čo chcete v konaní dosiahnuť, ale poznať aj možné dopady rozchodu a súdneho sporu na vaše dieťa. Týmito sú predovšetkým konflikt lojality a syndróm zavrhnutého rodiča. Ich intenzita je v zásade priamo úmerná intenzite sporov rodičov. Ak teda chcete minimalizovať utrpenie dieťaťa tak riešenie je len jedno.
Kontrolovaný rozchod / rozvod je pojem, ktorý som začal v mojej praxi advokáta používať v súvislosti s poručenskou agendou na súde a prístupom k nej. Preto kontrolovaný, lebo nenecháte o svojom dieťati rozhodovať cudzích a rozhodnete Vy a to tak, že uzavriete rodičovskú dohodu, ktorou upravíte rodičovské práva a povinnosti na čas po rozchode / rozvode. Znamená to, že sa musíte ako rodičia dohodnúť v zásade na troch právne významných veciach a to zverení, výžive a styku s dieťaťom.
Divoký rozchod / rozvod je opak kontrolovaného rozchodu. Divoký preto, lebo nikto ani Vy, ani druhý rodič, ani žiaden právnik či sudca vopred nevie, aký bude výsledok v podobe dopadu nekontrolovaných sporov rodičov na zdravý vývin dieťaťa. Kým pri kontrolovanom rozchode je dopad spravidla minimálny tak pri divokom rozchode je vždy maximálny. A nebavíme sa len o nejakom bežnom plači dieťaťa, pôjde o rôzne formy psychických porúch či v krajnej forme aj chorôb ako dôsledok konštantného stresu a trápenia.
Konflikt lojality dieťaťa
Konflikt lojality je forma psychického utrpenia dieťaťa prameniaceho z nútenia dieťaťa k neprirodzenej voľbe medzi matkou a otcom. Neprirodzená bude preto, lebo odporuje prírode, ktorá zariadila, že dieťa má dvoch rodičov a nie jedného. Nútená bude preto, lebo pri divokom rozchode budú rodičia ako aj širšia rodina očakávať od dieťaťa že zvolí jednu stranu a odmietne tú druhú.
Príčiny tejto neprirodzenej voľby môžu byť dve, priame alebo nepriame ovplyvňovanie dieťaťa. Nepriame ovplyvňovanie resp. neúmyselné ovplyvňovanie dieťaťa je spojené s rozchodom takmer vždy a nedá sa mu úplne vyhnúť, pretože nejde o úmyselné ovplyvňovanie. Dieťa vníma trápenie rodiča súvisiace s rozpadom vzťahu a jeho emócie voči druhému rodičovi a hľadá vinníka, ktorým bude buď rodič, alebo samotné dieťa. Dieťa rovnako vníma širšie rodinné prostredie a prejavy ostatných členov rodiny voči druhému rodičovi a jeho rodine. V neposlednom rade dieťa vníma v rovnakej optike neprirodzenej nútenej voľby aj úkony súdu smerujúce k zisteniu jeho názoru, úkony kolízneho opatrovníka, psychológa, mediátora, či znalca, ktorých aktivity sú tradične spojené so súdnym procesom, najmä ak ide o divoký rozchod. Priame ovplyvňovanie, t.j. úmyselné ovplyvňovanie znamená, že rodič príp. širšia rodina dieťa vychovávajú v tom, že druhý rodič je zlý a treba sa ho báť, príp. sa ho zbaviť. V tom lepšom prípade pôjde o sugesciu, napr. o poznámky tipu „Nemusíš ísť k nemu keď nechceš“ alebo „Ja viem, že nechceš ísť, ale musíš“, „musíš vydržať, veď sa čoskoro vrátiš“. Na prvý pohľad sa táto sugescia môže javiť ako neškodná, ale nie je tomu tak, pretože vždy vedie k stresu dieťaťa, ktoré je samotnou otázkou vedené k odmietaniu druhého rodiča a teda aj stresu s tým spojeným.
Prejavy konfliktu lojality sú tiež neprirodzené ako samotná nútená voľba. V bežnom živote pôjde najmä o zmeny v správaní dieťaťa, ako voči rodičom tak aj voči ostatnej spoločnosti. Pokiaľ ide o prejavy voči rodičom, tu za zmienku stojí ten najčastejší prejav spojený s preberaním dieťaťa ktorý je súčasne pravidelne zdrojom rodičovského konfliktu na súde. Dieťa nechce od rodiča odísť k druhému rodičovi, hoci vie že musí, plače, deklaruje že chce byť viac s rodičom od ktorého odchádza, nechce ísť k druhému. Rodič toto správanie spravidla zle vyhodnotí, ako dôkaz neschopnosti druhého rodiča sa o dieťa starať alebo ako dôkaz, že dieťa chce byť viac s ním ako druhým rodičom. A konflikt je na svete. Výsledkom sú potom tradičné spory pri odovzdávaní dieťaťa, keď rodič odmietne dieťa dať druhému, pretože „dieťa nechce“. Je pritom jednoduché posúdiť, či ide o prejav konfliktu lojality alebo o skutočné volanie dieťaťa o pomoc. Prvým znakom, že ide o konflikt lojality je, že prejavy sa javia prehnané okolnostiam. Dieťa ani za svet nechce ísť k druhému rodičovi, prosí, plače, hádže sa aj o zem. Ale keď sa dieťaťa spýtate čo sa deje tak Vám nedá odpoveď primeranú jeho prejavom. „Nechcem“, „chcem byť s tebou viac“, druhý rodič je „zlý“ a pod. Bežne sa stáva, že dieťa sa takto správa u oboch rodičov, ako pri preberaní tak pri odovzdávaní. Druhým znakom, že ide o konflikt lojality je, že tieto prejavy spravidla odznejú za pár hodín a v horšom prípade dní. Dieťa je ako „vymenené“ nejakú dobu a potom sa „vráti do normálu“. Toto je konflikt lojality v praxi v jeho najtradičnejšej forme. Spoločným znakom konfliktu lojality býva aj „klamanie“ rodiča dieťaťom, resp. prezentovanie jednej reality jednému a druhej reality druhému rodičovi. Keď je dieťa u jedného rodiča rozpráva to čo chce počuť tento rodič a naopak u druhého. Nejde o klamanie v pravom slova zmysle, skôr o komfortnú cestu pre dieťa, ako sa vyrovnať s protichodnými prejavmi rodičov. Pokiaľ ide o prejavy voči ostatnej spoločnosti, tieto sú príznačné napríklad v kolektíve detí, kde sa dieťa začne správať agresívne, alebo naopak sa uzatvára do seba. Prejavy voči súdu, kolíznemu opatrovníkovi či psychológovi sú zase spojené spravidla s ambivalentným prejavom. Ambivalencia v skratke znamená dvojakosť nesúlad, protirečenie medzi niekoľkými súčasne prežívanými emočnými stavmi. Častým príkladom je neutrálne vyjadrenie dieťaťa pred súdom ako napr.: „chcem byť viac s otcom, ale nie menej s mamou“. Dieťa zaujme neutrálny obranný postoj voči nútenej voľbe. Nechce ublížiť ani jednému z rodičov. Prípadne môže byť prejav jednostranný, až zaujatý: „nenávidím otca, nikdy sa o mňa nestaral ani sa so mnou nikdy nehral“. Dieťa naopak zaujíma útočný a hlavne nekritický postoj voči druhému rodičovi.
Dôsledky konfliktu lojality závisia najmä od intenzity sporu rodičov a tiež od dĺžky trvania tohto stavu. Čím vyššia intenzita sporu, tým horšie. Čím viac sa rodičia nenávidia, tým viac dieťa je nútené k voľbe medzi nimi a tým horšie budú aj dôsledky. Kým pri nižšej intenzite sporu dieťa volí skôr neutrálny, obranný postoj, tak pri vysokej intenzite skôr postoj útočný, kedy dieťa spravidla volí nekriticky jedného rodiča ako „dobrého“ a druhého rodiča ako „zlého“. V najhorších prípadoch pôjde o absolútny výber, kedy jednému rodičovi dieťa priradí len dobré vlastnosti a teda aj city a druhému rodičovi priradí výlučne zlé vlastnosti a aj city. Dĺžka trvania tlaku na dieťa, t.j. nútenia k neprirodzenej voľbe je druhým významným prvkom od ktorého závisia aj dôsledky konfliktu lojality. Čím dlhšie, tým horšie. Je rozdiel, ak je dieťa vystavené konfliktu lojality po krátky ohraničený čas, napr. niekoľkých týždňov a je rozdiel, keď tento stav trvá niekoľko mesiacov či v extrémnom prípade rokov, pretože v tomto prípade už pôjde o chronický stav. Dôsledky konfliktu lojality sú rôzne začínajúc od bežného stresu, či tenzie, prechádzajúc až do rôznych úzkostných a depresívnych porúch. Príznačným dôsledkom je hyperaktivita, ktorá môže byť až tak výrazná, že sa bude javiť ako ADHD. V horších prípadoch sa môžu pridružiť aj fyzické prejavy, napr. pomočovanie, zadržiavanie stolice, zajakávanie, tiky, sebapoškodzovanie. Dôsledky môžu byť krátkodobé a v horšom prípade aj dlhodobé, či trvalé. Aj pri konflikte lojality bez výnimky platí, že dieťa kopíruje správanie rodičov. Bežne v praxi sa stretávam s tým, že dospelé deti, ktoré si prešli divokým rozchodom rodičov čaká rovnaký osud pri ich vzťahoch a ich deťoch.
Syndróm zavrhnutého rodiča
Syndróm zavrhnutého rodiča je psychická porucha osobnosti dieťaťa, ktorá spočíva v utrpení dieťaťa spojenom s absolútnou nenávisťou voči jednému z rodičov. Tento syndróm je vlastne nechcené dieťa konfliktu lojality, pretože tento konflikt syndrómu takmer vždy predchádza. Príčiny, prejavy, či dôsledky syndrómu sú obdobné ako pri konflikte lojality, akurát budú vždy výrazne horšie, invazívnejšie a pre dieťa deštruktívnejšie.
Príčiny syndrómu spočívajú, takmer výhradne, v priamom úmyselnom ovplyvňovaní, resp. manipulácii dieťaťa rodičom prípadne inou osobou na ktorú je dieťa naviazané. Len výnimočne môže tento syndróm vzniknúť pri nepriamom neúmyselnom ovplyvňovaní, alebo na inom základe. Vo svojej nechutnej podstate tohto syndrómu spravidla rodič / manipulátor zneužije citovú závislosť a dôveru dieťaťa tým, že v dieťati vypestuje nenávisť voči druhému rodičovi s cieľom tohto rodiča vymazať zo svojho života a života dieťaťa.
Prejavy, ktoré sú špecifické pre syndróm zavrhnutého rodiča sú najmä:
1. Nenávistná kampaň za degradáciu rodiča. (dieťa prejavuje nenávisť k rodičovi, záporné charakteristiky, zlé činy a správanie, vytesnené pozitívne emócie).
2. Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti. (nechce ísť k rodičovi, pretože sa stále pýta na školu a pod.)
3. Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov). (jedného rodiča prijíma nekriticky a druhého iba kritizuje).
4. Fenomén nezávislého názoru, deti postihnuté syndrómom zavrhnutého rodiča často uvádzajú, že nechuť stýkať sa s druhým rodičom je ich vlastná.
5. Reflexívna podpora programujúceho rodiča. (automaticky súhlasí s jedným rodičom a ignoruje druhého)
6. Neprítomnosť pocitu viny. (ignoruje city trpiaceho rodiča bez pocitu viny, nie je vďačné za darček a pod…)
7. Vypožičané scenáre (papagájovanie). (deti používajú slová a výrazy, ktoré nie sú obvyklé v ich veku).
8. Rozšírené nepriateľstvo na členov pôvodnej rodiny zavrhnutého rodiča.
Dôsledky syndrómu zavrhnutého rodiča sú vždy fatálne pre zdravý vývin dieťaťa. V takej alebo onakej forme dieťa bude vždy výrazne psychicky postihnuté. Hoci na prvý pohľad sa môže syndróm jednému z rodičov javiť ako ideál, ktorým sa zbaví druhého rodiča, pôjde len o krátkodobý efekt, pretože v konečnom dôsledku bude, tak či onak, výsledkom zdravotne postihnuté dieťa. Syndróm zavrhnutého rodiča je psychickou poruchou v pravom zmysle slova, ide o diagnózu resp. viac vzájomne nadväzujúcich diagnóz v zmysle medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10. Pôjde o diagnózy v spektre F.90 až F.98 t.j. poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania. Aby Vás nemýlil príliš všeobecný názov týchto diagnóz, ktorý neznie tak hrozivo, uvediem konkrétne dôsledky, ktoré tieto diagnózy v sebe zahŕňajú: opozičné, vzdorovité a rozvratnícke správanie až na hranie asociálnych prejavov, agresivita voči okoliu hraničiaca s týraním iných, záškoláctvo, depresie, neurózy, afektívne poruchy, poruchy spánku hraničiace s nočnými morami, obsesie, fóbie, sexuálne deviácie, citové ochladnutie k iným až na úrovni bezcitnosti. Sprievodnými fyzickými prejavmi, budú v tom „lepšom“ prípade pomočovanie, zadržiavanie stolice, zajakávanie, tiky, obsesná masturbácia. V tom horšom prípade sebapoškodzovanie hraničiace so samovražednými sklonmi. Takmer vždy tieto diagnózy v dospelosti vedú priamo k psychickým chorobám ako napr. schizofrénia, paranoja a pod.
Krutý omyl rodiča manipulátora, ktorý sa rozhodne dieťa proti druhému rodičovi manipulovať spočíva najmä v podcenení dôsledkov, ktorými sú uvedené psychické poruchy a choroby dieťaťa. Okrem toho, takto postihnuté dieťa často býva nezvládnuteľné aj samotným manipulátorom. Dieťa od rodiča manipulátora prísne vyžaduje nekritické akceptovanie akýchkoľvek jeho prehreškov, či prekročenia medzí správania dieťaťom. Dôvod je veľmi jednoduchý, nato aby rodič dieťa úspešne manipuloval musí výrazne povoliť pri výchove a určovaní hraníc správania dieťaťa. Takto vychovávané dieťa potom nemá žiadne hranice správania a bežne sa stáva, že neposlušnosť prejde do agresivity, či fyzickým útokom voči samotnému rodičovi, manipulátorovi.
Ako Vám môžem pomôcť?
V ideálnom prípade Vám budem asistovať pri kontrolovanom rozchode / rozvode, ktorý je vždy cieľom, pretože je najlepším riešením pre dieťa kedy dieťa je len minimálne vystavené konfliktu lojality bez vzniku syndrómu zavrhnutého rodiča. V prípade divokého rozchodu / rozvodu bude mojou úlohou zvolenie čo najlepšej stratégie v konaní pred súdom.
V rámci mojej dlhoročnej praxe sa špecializujem na rodinné právo a v tejto súvislosti poskytujem komplexné právne služby a to najmä v nasledovnom rozsahu:
- Príprava zastúpenia, vrátane podrobného zistenia skutkového stavu a stanovenia najlepšej stratégie pre Vás a dieťa pri zastupovaní pred súdom.
- Asistencia pri uzatváraní prípadnej rodičovskej dohody a jej odborné vypracovanie.
- Vypracovanie a podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu.
- Zastupovanie v konaní pred súdom až do právoplatného skončenia veci.