Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie. V tomto článku sa venujem výlučne neodkladným opatreniam, ktorými súd najčastejšie rozhoduje v poručenskej agende, t.j. vo veciach maloletých detí.
Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, čo je zrejmé už zo samotného názvu tejto formy rozhodnutia súdu. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Samozrejme každý dobrý rodič keď už sa obráti na súd, tak očakáva okamžité riešenie problému svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek správny, ešte neodôvodňuje vydanie takéhoto rozhodnutia súdom. Ten musí byť presvedčený o objektívnych príčinách a dôvodoch pre takýto postup, ktoré musia byť súčasne v nevyhnutnej miere aj preukázané.
Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné keď je doručené účastníkom konania a to bez ohľadu nato, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr. Netreba sa tomu čudovať, ak by sa malo čakať až na rozhodnutie odvolacieho súdu, tak by sa tým zmaril účel takéhoto neodkladného opatrenia, ktorým je neodkladný zásah a riešenie zásadnej otázky alebo problému dieťaťa.
Druhy neodkladných opatrení pre účely tohto článku zúžim len na tie s ktorými sa v praxi stretávam najčastejšie. Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o a) zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti, b) výžive mal. dieťaťa, c) úprave styku rodiča s dieťaťom, d) o podstatnej veci starostlivosti mal. dieťaťa.
Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť. Keďže konanie o vydanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené na niekoľko dní či pár týždňov súd nemá možnosť zistiť stav v rodine, tak aby vedel posúdiť vhodnosť a hlavne neodkladnosť takejto úpravy.
Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti. Druhý prístup je ten, že súd aspoň v základných rysoch zistí potreby dieťaťa, veď každé dieťa môže mať iné potreby, tiež príjmy povinného rodiča a vtedy určuje vyššie výživné ako zákonné minimálne.
Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s mal. dieťaťom. Opäť, netreba od súdu očakávať, že styk upraví pre dieťa v ideálnom rozsahu, pretože v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nevykonáva súd všetko dokazovanie ako vo veci samej a teda výsledkom môže byť pre rodiča skôr pocit reštrikcie takéhoto rozhodnutia.
Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom ktorú školu bude dieťa navštevovať. Ak obaja rodičia prihlásia dieťa do rôznych škôl, ale návrh na súd dajú až krátko pred nástupom dieťaťa do školy, tak súd nemá inú možnosť iba rozhodnúť neodkladným opatrením, inak by bol ohrozený nástup dieťaťa do školy.
Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie). Preto netreba túto dočasnú úpravu podceniť a vždy starostlivo prihliadať na dôsledky takejto úpravy pre dieťa a jeho vzťah k obom rodičom.
Zrušenie neodkladného opatrenia je podmienené podobne ako pri rozsudkoch zmenou v pomeroch, či už na strane dieťaťa alebo rodičov. Môže ísť o rôzne prípady, nie je možné a ani správne ich tu vypočítavať. Vždy záleží od okolností prípadu.
Čo robiť pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na súde?
Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal. dieťa, môžu Vám pomôcť sprostredkovať prípadnú dohodu, minimálne sú očami a ušami súdu, aj preto je dobré aby o prípade vedeli.
Čo má obsahovať návrh na vydanie neodkladného opatrenia?
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije. Písomný návrh môžete osobne podať v podateľni okresného súdu, alebo ho poslať doporučene poštou prípadne elektronicky podpísaný do dátovej schránky súdu.
Návrh na súd by mal obsahovať najmä nasledovné náležitosti:
1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. email.
2. Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť. Pokiaľ súd nebude presvedčený že musí bezodkladne konať tak návrh zamietne už len na tomto základe a nebude sa ďalšími dôvodmi ani zaoberať.
3. Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky. Ak sa domáhate zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti uveďte intervaly striedania a deň odovzdávania.
4. Dátum a podpis navrhovateľa.
K návrhu odporúčame priložiť najmä nasledovné prílohy:
a) rodný list mal. dieťaťa, originál alebo overená kópia
b) dôkazy odôvodňujúce zverenie dieťaťa či rozsah navrhovaného styku ak sa domáhate úpravy styku či zverenia, dôkazy preukazujúce príjmy a výdavky na domácnosť a dieťa, ak sa domáhate určenia výživného.
c) iné dôkazy podľa úvahy.
Ako Vám môžem pomôcť?
Poskytujem komplexné právne služby v oblasti rodinného práva súvisiace s neodkladným opatrením vrátane vypracovania a podania návrhu a zastupovania v konaní až do právoplatného skončenia veci.