„Kde nie je láska nie je Boh“. Stará kresťanská múdrosť, ktorá sa dá plne použiť pri posudzovaní toho najpodstatnejšieho, t.j. či zotrvať alebo nezotrvať vo vzťahu napriek jeho rozpadu. Mnoho rodičov volí cestu akéhosi núteného spolužitia v záujme detí, veriac, že tým deti ochránia pred rozpadom rodiny. Je to ilúzia, ak sa nemilujete ako partneri, choďte od seba, lebo skôr či neskôr sa vaše spolužitie stane aj tak neznesiteľným a celú agóniu rozpadu rodiny z pohľadu dieťaťa len predlžujete. Predtým, než začnete riešiť čo bude s deťmi po rozchode, urobte definitívnu bodku za rozpadnutým vzťahom, inak vaše rozhodnutia budú vždy ovplyvnené nežiadúcou emóciou vo vzťahu k druhému rodičovi.

Nič nie je čierne ani biele. Čiernobiely obraz o druhom rodičovi je najčastejšou primárnou chybou, ktorú rodičia pri rozchode robia. Je nevyhnutné tento obraz čo najskôr v sebe zmeniť, pretože je základom pre oveľa horšie motivácie. Čiernobiely obraz Vás vnútorne presvedčí o tom, že druhý rodič je zlý a treba pred ním dieťa chrániť. U rodiča ktorý má dieťa v starostlivosti to znamená presvedčenie o tom, že treba čo najviac obmedziť kontakt s druhým rodičom, ak ho nie rovno zakázať. U rodiča, ktorý nemá dieťa v starostlivosti to zase znamená presvedčenie o tom, že druhý rodič sa o dieťa nevie postarať, bráni v styku, ubližuje dieťaťu a treba ho vymeniť. V oboch prípadoch potom toto iracionálne správanie oboch rodičov vedie k strate istôt u dieťaťa, či už v dôvere v rodiča, alebo v normálny chod jeho života. Výsledkom je prirodzená reakcia dieťaťa, ktoré hľadá vinníka tohto stavu, ktorým nie je nikto iný ako jeden z rodičov, najčastejšie ten, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti. Konflikt lojality je na svete a od neho je len málo od skutočnej diagnózy akou je syndróm zavrhnutého rodiča. Takže ešte raz. Čo najskôr musíte zmeniť svoj čiernobiely obraz o druhom rodičovi.

Menšie zlo je to, čo pre svoje dieťa chcete pri rozchode dosiahnuť. Ucelenú harmonickú rodinu už dieťa stratilo, takže hľadať nejaký ideálny model pre dieťa je ilúzia, ktorej sa vyvarujte. Vyvarujte sa preto, lebo často sa hľadanie ideálu zvrháva, do odôvodňovania potreby vymazania druhého rodiča ako jedinej možnej cesty k ideálnemu stavu. Menšie zlo znamená, že potrebujete nájsť pre dieťa taký model rodičovskej starostlivosti, ktorý najlepšie zodpovedá doterajšiemu stereotypu dieťaťa. Ak sa o dieťa viac stará druhý rodič, kým Vy sa orientujete na prácu či podnikanie, tak tento stav rešpektujte, dieťa ponechajte v starostlivosti druhého rodiča a styk si upravte primerane tomuto stereotypu. Ak sa o dieťa staráte rovnako, tak uvažujte o striedavej starostlivosti. Posudzujte však prísne, pochybenie môže mať fatálne následky, kedy dieťa Vás bude odmietať ak budete tlačiť na zmeny jemu zaužívanému stereotypu príliš rýchlo, alebo, si úplne znepriatelíte druhého rodiča, ktorý bude, rovnako ako Vy, nútený reagovať stratégiou neprimeraného útoku.

„Všetko alebo nič, nemám čo stratiť“. To je chybná stratégia, ktorú rodičia využívajú pri porozchodovom prístupe k starostlivosti o deti. Chybná je z jednoduchého dôvodu a tým je nesprávny predpoklad, že nemáte čo stratiť. Máte a spravidla to bude to najcennejšie zdravý vývin dieťaťa. Pri tejto stratégii, sa Vám dieťa rýchlo odcudzí, lebo žiadne dieťa nechce výrazné zmeny v zaužívanom stereotype na ktoré práve Vy tlačíte. Odcudzí sa aj druhý rodič, ktorý spravidla potom použije rovnakú stratégiu a urobí tú istú chybu. Výsledkom bude dieťa s narušeným vzťahom k obom rodičom, ktoré bude žiť v konštantnom strese z porozchodových sporov rodičov. Táto chybná stratégia má živnú pôdu pri rozchode, kedy sú emócie vypäté. Takéto emócie rodičov obmedzujú v triezvom uvažovaní, nútia ich hľadať „konečné riešenia“ hoci vo väčšine prípadov stačí postupná zmena života a stereotypu dieťaťa.

Zmena je život. Úplné zachovanie stereotypu dieťaťa nie je možné a ani žiadúce už len s ohľadom na novú životnú situáciu, ktorou je rozchod. Prispôsobte sa. Ak ste sa viac venovali práci a podnikaniu a dieťa si užívali po návrate domov, tak je potrebné výrazne oddeliť profesijný život od rodičovského života. To znamená riadne ohraničiť čas kedy pracujete a kedy sa venujete dieťaťu a to druhé posilniť. Ak ste sa o dieťa starali obaja rovnomerne v jednej domácnosti, tak paradoxne musíte zmeniť ešte viac. Striedavá starostlivosť znamená, že doterajšiu spoločnú starostlivosť rozdelíte do spravidla rovnomerných časových intervalov, ktoré sa budú striedať a všetko, t.j. súkromný život či prácu prispôsobíte tejto forme starostlivosti a striedania.

Dva domovy dieťaťa je prirodzená nevyhnutnosť, či už budete dieťa vychovávať v striedavej starostlivosti, alebo nie. Paradoxne vás budú niektorí „odborníci“ týmto strašiť s tým, že sa máte tomu vyhnúť s odôvodnením, že dieťa má mať jeden domov. Jasné, že ideálne je, aby dieťa malo jeden domov, ale ako sme si vyššie vysvetlili, nie ste ani Vy ani vaše dieťa v pozícii hľadania ideálov. Ako môžete plnohodnotne vychovávať dieťa ak žijete oddelene a súčasne zachovať len jeden domov dieťaťu? Správne, to sa nedá. Ak máte plnohodnotne vychovávať svoje dieťa a žijete oddelene tak potom logicky dieťa bude mať dva domovy a vôbec to dieťaťu nemusí vadiť. Naopak, bude to jeden z atribútov, ktorý súčasne bude prispievať k rozvoju vzťahu dieťaťa ku Vám. Preto je vo vašom záujme, aby dieťa malo dva domovy a treba tomu prispôsobiť viacero vecí. To platí najmä vtedy, ak ste ten z rodičov, ktorý spoločnú domácnosť a domov dieťaťa opúšťa. Tento handicap odchodu sa však dá pomerne ľahko vyvážiť, či dokonca využiť. Ak môžete zabezpečte pre dieťa ihneď po odsťahovaní také podmienky, ktoré mu pomôžu sa čo najlepšie identifikovať s novým životným prostredím, kde žije jeho rodič. Čo konkrétne treba spraviť bude záležať najmä od veku dieťaťa, napr. vlastná izba, hrací kút, elektronika a pod. Osobitne pomáha domáca zviera, ktoré dieťaťu v novej domácnosti zabezpečíte, pretože tým záujem dieťaťa budete viazať nielen na seba, ako rodiča, ale aj na zviera o ktoré sa bude vo vašej domácnosti dieťa s radosťou starať. Je toho mnoho čo môžete spraviť, najlepšie poznáte svoje dieťa a teda najlepšie viete čo pomôže.

Spoločné záujmy sú ďalším atribútom, ktorý je dôležitý pri posilňovaní väzby dieťaťa na rodiča. Platí to pre oboch rodičov. V prípade rodiča, ktorý nemá dieťa v starostlivosti je vždy vhodné mať nie jeden, ale viacero atribútov, na ktoré bude dieťa viazať, druhý domov, zviera, spoločný záujem. V prípade rodiča, ktorý sa o dieťa prevažne stará, je zase žiadúce vyvažovať zmeny v prístupe k dieťaťu, ktoré robí druhý rodič tak, aby nebol v očiach dieťaťa menejcenným či nudnejším rodičom. Práve tu je dobré nájsť spoločné záujmy s dieťaťom. Aké to budú bude opäť záležať na veku dieťaťa. Môže to byť šport, jazdenie na koni, turistika, niekedy stačí pravidelná zmena prostredia, wellness pobyt, krátka dovolenka a pod.

Čo môžeš zariadiť sám, zariaď si sám to je princíp ktorým pristupujte ku komunikácii s druhým rodičom po rozchode. Komunikáciu s druhým rodičom obmedzte na nevyhnutné minimum. Čo bude tým nevyhnutným minimom bude záležať od toho, do akej miery sú vaše vzťahy rozvrátené, čiže zlé. V zásade však platí prirodzený predpoklad, že ak ste sa rozišli tak vaše vzťahy nie sú ideálne a teda ani komunikácia nebude a ani nemôže byť ideálna. Preto nevyhnutné minimum. Neriešte, čo netreba riešiť. Príklady: Aké má dieťa výsledky v škole? Nehádajte sa o tieto informácie s druhým rodičom, informujte sa v škole, zariaďte si prístup do elektronickej žiackej knižky. Potrebujete pas dieťaťa alebo zdravotnú kartu poistenca? Vybavte si druhú, nepotrebujete sa hádať s druhým rodičom o ich vydanie.

Kontrolovaný rozchod / rozvod je pojem, ktorý som začal v mojej praxi advokáta používať v súvislosti s poručenskou agendou na súde a prístupom k nej. Preto kontrolovaný, lebo nenecháte o svojom dieťati rozhodovať cudzích a rozhodnete Vy a to tak, že uzavriete rodičovskú dohodu, ktorou upravíte rodičovské práva a povinnosti na čas po rozchode / rozvode. Znamená to, že sa musíte ako rodičia dohodnúť v zásade na troch právne významných veciach a to zverení, výžive a styku s dieťaťom. Ak dodržíte vyššie uvedené zásady tak je vysoký predpoklad, že sa dohodnete a ja ako advokát, či iný odborníci Vám budú maximálne asistovať pri uzatvorení dohody.

Kontrolovaný odchod zo spoločnej domácnosti je odporúčanou súčasťou kontrolovaného rozchodu, resp. rozvodu. Kontrolovaný bude v tomto prípade preto, lebo rodičovskú dohodu uzavriete pred ukončením spolužitia a začnete ju realizovať ihneď. Odchod zo spoločnej domácnosti je nielen právne významná vec. Ide spravidla o kritický „bod zlomu“ v porozchodovej starostlivosti o dieťa, ktorý významne determinuje ako ďalší prístup odchádzajúceho rodiča k dieťaťu a tiež budúce rozhodovanie súdu. Dieťa sa nedá rozdeliť, to vieme už od čias Šalamúna. Preto ukončením spolužitia nastáva prirodzene stav, kedy jeden z rodičov má prístup k dieťaťu obmedzený druhým rodičom, ktorý má dieťa. Preto je obzvlášť dôležité byť dohodnutý na rozsahu starostlivosti o dieťa ešte predtým, než ukončíte spolužitie.

Divoký rozchod / rozvod je opak kontrolovaného rozchodu. Divoký preto, lebo nikto ani Vy, ani druhý rodič, ani žiaden právnik či sudca vopred nevie, aký bude výsledok v podobe dopadu nekontrolovaných sporov rodičov na zdravý vývin dieťaťa. Kým pri kontrolovanom rozchode je dopad spravidla minimálny tak pri divokom rozchode je vždy maximálny. A nebavíme sa len o nejakom bežnom plači dieťaťa, pôjde o rôzne formy psychických porúch či v krajnej forme aj chorôb ako dôsledok konštantného stresu a trápenia.

Ako Vám môžem pomôcť?

V ideálnom prípade Vám budem asistovať pri kontrolovanom rozchode / rozvode, ktorý je vždy cieľom, pretože je najlepším riešením pre dieťa. V prípade divokého rozchodu / rozvodu bude mojou úlohou zvolenie čo najlepšej stratégie v konaní pred súdom.

V rámci mojej dlhoročnej praxe sa špecializujem na rodinné právo a v tejto súvislosti poskytujem komplexné právne služby a to najmä v nasledovnom rozsahu:

• Príprava zastúpenia, vrátane podrobného zistenia skutkového stavu a stanovenia najlepšej stratégie pre Vás a dieťa pri zastupovaní pred súdom.
• Asistencia pri uzatváraní prípadnej rodičovskej dohody a jej odborné vypracovanie.
• Vypracovanie a podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu.
• Zastupovanie v konaní pred súdom až do právoplatného skončenia veci.