Rodičovský únos

Rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu vykonávajú obaja rodičia a to aj v prípade, že mal. dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý mal. dieťa zastupuje a spravuje jeho majetok. Túto zásadnú skutočnosť si, žiaľ, mnohí rodičia neuvedomujú a mylne sa domnievajú, že pokiaľ majú dieťa zverené do osobnej starostlivosti, tak rozhodujú o všetkom, čo sa týka mal. dieťaťa. To je zásadný omyl. Rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa jednému z rodičov, ktorý zároveň má právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, sa vždy týka výlučne bežných vecí mal. dieťaťa. O podstatných veciach týkajúcich sa výchovy mal. dieťaťa, jeho zastupovania a správy majetku rozhodujú vždy obaja rodičia spoločne. V zmysle §35 Zákona o rodine je trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny podstatnou otázkou výchovy mal. dieťaťa a teda, pokiaľ sa rodič plánuje s mal. dieťaťom vysťahovať, nevyhnutne potrebuje s týmto postupom súhlas druhého rodiča alebo nahradenie jeho súhlasu súdnou cestou. V opačnom prípade sa dopúšťa rodičovského únosu vlastného dieťaťa. Rodičovský únos má vždy civilný medzinárodnoprávny rozmer a v niektorých krajinách aj trestnoprávny rozmer.

Čo je rodičovský únos?

Rodičovský únos je predovšetkým otázkou medzinárodného práva a je upravený v Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25. októbra 1980 a špecificky pre Európsku úniu je táto otázka upravená v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

Aplikujúc uvedené medzinárodné právne normy možno rodičovský únos definovať ako neoprávnené premiestnenie alebo neoprávnené zadržiavanie mal. dieťaťa mimo krajiny obvyklého pobytu mal. dieťaťa.

V tejto súvislosti je nevyhnutné správne vykladať pojem obvyklý pobyt mal. dieťaťa, pretože tento pojem nemá nič spoločné s trvalým pobytom dieťaťa, národnosťou či občianstvom dieťaťa. Obvyklý pobyt možno jednoducho definovať ako domov mal. dieťaťa, teda ten štát, v ktorom mal. dieťa žije prevažnú časť života, v ktorom má vytvorené najsilnejšie sociálne a jazykové väzby.
 

Konanie o nariadenie návratu maloletého dieťaťa

Pokiaľ jeden z rodičov neoprávnene premiestni, resp. zadržiava mal. dieťa mimo jeho obvyklého pobytu, je predovšetkým nevyhnutné v čo najkratšom čase podať žiadosť o nariadenie návratu mal. dieťaťa na príslušnom ústrednom orgáne krajiny obvyklého pobytu mal. dieťaťa. V každej krajine, ktorá je signatárom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, je vytvorený príslušný ústredný orgán, ktorý má právomoc prijať takúto žiadosť. V rámci Slovenskej republiky je ústredným orgánom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (http://www.cipc.sk/).

Pokiaľ ústredný orgán zistí, že dieťa sa nachádza v inom zmluvnom štáte, obratom vec postúpi ústrednému orgánu tohto štátu. Ústredný orgán štátu, na ktorého území sa dieťa nachádza, prijme všetky primerané opatrenia na dosiahnutie dobrovoľného vrátenia dieťaťa. Pokiaľ k dobrovoľnému návratu nedôjde, ústredný orgán buď samostatne postúpi vec súdu, aby vo veci rozhodol, alebo informuje žiadateľa, aby sám podal na príslušnom súde členského štátu návrh na nariadenie návratu mal. dieťaťa. Pokiaľ bolo dieťa neoprávnene premiestnené na územie Slovenskej republiky, tak v rámci jurisdikcie Slovenskej republiky je nevyhnutné, aby žiadateľ samostatne alebo prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal na príslušnom súde návrh na nariadenie návratu mal. dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu.

Návrh na súd by mal obsahovať najmä:
1. Osobné údaje navrhovateľa – toho, kto návrh na súd podáva, t.j. rodiča, ktorý sa domáha nariadenia návratu mal. dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu − rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje a ktorý mal. dieťa neoprávnene zadržiava na území Slovenskej republiky a osobné údaje mal. dieťaťa.
2. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate nariadenia návratu mal. dieťaťa do príslušnej krajiny obvyklého pobytu dieťaťa. Návrh je potrebné dôkladne odôvodniť, najmä uviesť kedy a za akých okolností došlo k únosu mal. dieťaťa.
3. V návrhu odporúčame podrobne opísať väzby mal. dieťaťa na krajinu, z ktorej bolo unesené, uviesť, kde dieťa chodilo do školy, aké sú jeho jazykové znalosti a sociálne väzby, kde malo lekára a pod., − týmto spôsobom teda preukázať, že ide o krajinu obvyklého pobytu mal. dieťaťa.
4. V návrhu ďalej odporúčame podrobne uviesť, akým spôsobom bude zabezpečená starostlivosť o mal. dieťa v krajine obvyklého pobytu, pokiaľ by súd návrat nariadil, a to po všetkých stránkach.
5. Návrh na súd musí byť podpísaný navrhovateľom a opatrený dátumom a miestom podpisu.

K návrhu na súd odporúčame priložiť najmä nasledovné prílohy:
1. rodný list mal. dieťaťa, pokiaľ ho máte k dispozícii,
2. kópiu žiadosti o nariadenie návratu podanej na ústrednom orgáne,
3. listinné a iné dôkazy preukazujúce rodičovský únos, preukazujúce väzby mal. dieťaťa na krajinu, z ktorej bolo unesené, preukazujúce, akým spôsobom bude zabezpečená starostlivosť o mal. dieťa v krajine obvyklého pobytu.

 

Miestna príslušnosť súdu pre konanie o uvedenom návrhu je osobitne daná §14a Zákona č. 371/2004 Z.z. Odporúčame takýto návrh podať v lehote jedného roka odo dňa rodičovského únosu. Pokiaľ lehota jedného roka neuplynula, súd bez ďalšieho nariadi návrat dieťaťa. Pokiaľ lehota uplynula, súd návrat rovnako nariadi, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Súd len výnimočne, v presne určených prípadoch návrat nenariadi.

 

Ako Vám môže pomôcť advokát?

Naša advokátska kancelária ponúka komplexné právne služby pri zastupovaní v konaní o nariadenie návratu mal. dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu najmä v nasledovnom rozsahu:

  • mimosúdne rokovania s druhým rodičom, za účelom mimosúdneho urovnania veci,
  • vypracovanie a podanie návrhu na súd na nariadenie návratu mal. dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, vrátane kompletného právneho zastúpenia v konaní až do právoplatného skončenia veci.