- Aké sú právne dôsledky nadobudnutia plnoletosti dieťaťa na vyživovaciu povinnosť rodiča?
- Čo sa zmení nadobudnutím plnoletosti dieťaťa na povinnostiach rodičov z rozsudku, ktorý bol vydaný pre maloleté dieťa?
- Komu platiť výživné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa? Rodičovi podľa rozsudku, alebo dieťaťu?
- Čo s právom na stretávanie sa s dieťaťom po plnoletosti dieťaťa?

Osemnásty rok života dieťaťa prináša ako rodičom tak dospievajúcim deťom viaceré výrazné zákonné zmeny vo vzťahu k výživnému, zastupovaniu a správe majetku detí, či styku s deťmi. Tieto zmeny môžu byť mätúce najmä pre rodičov, ktorí už disponujú rozsudkom súdu, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti (zverenie, výživa a styk) k maloletému dieťaťu. Čo sa zmení plnoletosťou dieťaťa na tomto rozsudku? V rámci právnej poradni dostávam často opakujúce sa otázky v tomto smere, preto som sa rozhodol, týmto článkom zhrnúť tie najpodstatnejšie právne dôsledky spojené s nadobudnutím plnoletosti dieťaťa.

Spôsobilosť na právne úkony a jej zákonné nadobudnutie osemnástym rokom života dieťaťa (§8 Občianskeho zákonníka) je základným právnym východiskom pre všetky odpovede na otázky týkajúce sa či už zverenia, zastupovania a správy majetku dieťaťa, jeho výživy, či realizácie styku rodiča s dieťaťom. Jednoducho povedané, nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zaniká právo rodiča vykonávať za dieťa jeho práva a povinnosti a všetky tieto práva a povinnosti vykonáva ďalej priamo dieťa.

Zverenie mal. dieťaťa resp. právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa určené rozsudkom súdu z doby, kedy bolo dieťa maloleté z a n i k á . Dieťa tak na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe a na strane druhej stráca ochrannú ruku rodiča. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča je to jeho vec, rodič mu v tom nesmie brániť. Bežne sa napríklad stáva, že dieťa po nadobudnutí plnoletosti odíde bývať k druhému rodičovi a to bez súhlasu rodiča, ktorý ho mal súdom zverené do starostlivosti. Môže? Samozrejme, je to jeho vec.

Zastupovanie a správa a majetku dieťaťa, t.j. právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných ako aj podstatných veciach z a n i k á. Dieťa samé rozhoduje o všetkých právnych úkonoch, ktoré sa ho týkajú, samé uzatvára zmluvy, samé rozhoduje čo si kúpi a či si na to požičia. To isté platí pre majetok dieťaťa. Ak napríklad dieťa vlastní nehnuteľnosť tak rozhoduje o nej samé, ak sa rozhodne nehnuteľnosť predať a rodič s tým nesúhlasí, je to opäť, jeho vec. A je jedno, či túto nehnuteľnosť predtým dieťa získalo práve od rodiča. Osobitnú kategóriu tvoria úspory dieťaťa na bankových účtoch. Tu záleží od obsahu zmluvy uzatvorenej s bankou a na tom, či peniaze na účte sú právne skutočne dieťaťa alebo rodiča. Pokiaľ napríklad rodič v rámci sporiaceho podúčtu sporí dieťaťu peniaze avšak na svojom účte, tak sú to stále peniaze rodiča, pretože nikdy právne neprešli do majetku dieťaťa. Ak však napríklad rodič zriadi účet na meno samotného dieťaťa, tak potom aj peniaze na tomto účte patria dieťaťu a teda plnoletosťou s nimi dieťa môže samé disponovať, samozrejme po splnení podmienok vedenia účtu, ktoré určuje banka.

Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté n e z a n i k á, t.j. povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa z a n i k á . Ako som vyššie vysvetlil, samotné práva dieťaťa plnoletosťou dieťaťa nezanikajú, zaniká len právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva. To platí aj pri výživnom. V praxi to teda znamená, že počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. To je celá zmena, pokiaľ ide o výživné. Mnoho rodičov, či dokonca právnikov mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Znovu opakujem, treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká to druhé áno. Čo ak rodič i napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku? To môže byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa nie oprávnený rodič. No a čo s peniazmi ktoré povinný rodič takto posielal oprávnenému rodičovi? Pôjde o bezdôvodné obohatenie a povinný rodič môže tieto peniaz právne vymáhať späť od oprávneného rodiča.

Styk oprávneného rodiča a dieťaťa garantovaný súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté plnoletosťou z a n i k á . To isté platí pre povinnosť povinného rodiča dieťa k styku pripraviť a odovzdať oprávnenému rodičovi. Dôvod je opäť ten istý, t.j. plnoletosťou dieťa nadobúda spôsobilosť na právne úkony a teda samé rozhoduje o tom kedy a s kým sa stretne alebo nestretne. Ak sa plnoleté dieťa rozhodne s rodičmi nestretávať je to opäť, jeho vec.

Rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté nie je potrebné nijako meniť nadobudnutím plnoletosti dieťaťa. Ako vyššie zdôvodňujem, všetky zmeny nastávajú priamo zo zákona.