Aké sú predpoklady úpravy styku?

Zákonné predpoklady pre úpravu styku súdnym rozhodnutím nie sú zákonom nijako striktne určené. Zákon o rodine v §25 uvádza len povinnosť súdu styk upraviť ak sa rodičia nedohodnú. Preto jediným zákonným predpokladom bude záujem dieťaťa.

Záujem dieťaťa je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine. Nebudem vás zaťažovať zákonnou definíciou tohto pojmu pretože oveľa dôležitejší je rozmer, ktorý nemá s právom nič spoločné. Pri posudzovaní pojmu záujem dieťaťa sa berie do úvahy najmä názor dieťaťa, doterajší rodinný stereotyp dieťaťa, separačná úzkosť, kvalita vzťahu dieťaťa k rodičom, pracovné možnosti rodičov a mnoho iného.

Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje aj kvalitu vzťahu dieťaťa k rodičom. Ako vyššie uvádzam, pri tradičných modeloch rodiny kde sa viac stará jeden rodič je bežné, že dieťa trpí tzv. separačnou úzkosťou od tohto rodiča. Pri netradičných tomu tak nie je. Buď separačná úzkosť trvá len krátko, alebo neexistuje vôbec pretože dieťa je naviazané prirodzene na oboch rodičov.

Separačná úzkosť znamená, že dieťa pociťuje stres a tenziu pri dlhšom odlúčení od rodiča na ktorého je naviazané. V súdnych konaniach o úprave styku sa tento pojem často zneužíva rodičom ako zbraň na obmedzenie styku druhého rodiča. Bude tvrdiť, že dieťa nemôže ísť k druhému rodičovi na dlhší čas lebo bude trpieť. Preto musí súd obzvlášť prísne skúmať rodinný stereotyp a z neho prameniacu separačnú úzkosť.

Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo. Názor dieťa by mal byť obrazom kvality vzťahu rodiča s dieťaťom a jeho objektívne zistenie nie je jednoduchá vec.

Čo robiť pred podaním návrhu na súd?

Dieťaťu primerane veku vysvetlite ako chcete styk upraviť, je nevyhnutné aby dieťa nemalo strach z neznámeho a nepochopeného.

V neposednom rade urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na úprave styku. Ak sa dohodnete tak máte dve možnosti, buď styk ponechať na tejto dohode alebo dohodu dať schváliť súdom. Aký je rozdiel? Obe možnosti majú výhody aj nevýhody.

Styk upravený súdnym rozhodnutím má výhodu v tom, že je vykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať môže byť za to súdom sankcionovaný v konaní o výkone rozhodnutia. Nevýhoda bude v rigidnosti, t.j. rozsah styku musí byť upravený na minútu presne s presným určením začiatku a času styku a tiež miesta odovzdania dieťaťa.

Styk upravený rodičovskou dohodou, ktorú súd nepoňal do súdneho rozhodnutia má nevýhodu v tom, že je nevykonateľný, t.j. ak ho druhý rodič nebude dodržiavať nemôže byť za to súdom sankcionovaný pretože absentuje exekučný titul, súdne rozhodnutie. Musíte podať na súde najprv návrh na úpravu styku súdnym rozhodnutím. Výhodou bude flexibilita úpravy, t.j. nebude presne vopred určený čas a miesto odovzdania dieťaťa, na detailoch sa dohodnete podľa okolností.

Klientom v zásade radím aby sa medzi oboma možnosťami rozhodli podľa miery dôvery ktorú medzi sebou majú. Ak si nedôverujú, odporúčam styk upraviť v súdnom rozhodnutí. Ak si dôverujú nie je to potrebné a súdna úprava môže byť zdrojom zbytočných konfliktov, kedy rodič, ktorý má dieťa zverené v takom prípade nebude robiť výnimky a bude sa prísne držať súdneho rozhodnutia, na minútu presne.

Čas pokiaľ súd vytýči pojednávanie odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu styku. Nečakajte až po súde, naopak je dôležité vedieť ešte pred rozhodnutím súdu či styk funguje alebo nie.

Čo po súde?

Úprava styku v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom ktorým by sa mali rodičia riadiť je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Jednoducho povedané ale nie vždy ľahko dosiahnuteľné. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa. Ak máte problém s komunikáciou obmedzte ju na nevyhnutné minimum a čo sa dá si vyriešte sám, bez asistencie druhého rodiča.

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa realizuje spravidla v mieste bydliska dieťaťa, t.j. bydliska rodiča ktoré má dieťa zverené do starostlivosti. Je tomu tak preto, že styk je právom rodiča nie povinnosťou, takže po dieťa rodič môže no nemusí prísť. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Posledné čo vaše dieťa potrebuje vidieť je hádajúcich sa rodičov.

Komunikácia rodičov v súvislosti s úpravou styku nie je v zásade povinnosťou, keďže základné pravidlá, t.j. rozsah styku je určený súdom. Je na úvahe rodiča, či druhému rodičovi povie kde bude styk realizovať a čo bude s dieťaťom robiť. Je však výlučne na tomto rodičovi ako s časom ktorý má s dieťaťom naloží.

Súhlas rodiča s dovolenkou, t.j. s krátkodobým vycestovaním dieťaťa s druhým rodičom do cudziny počas súdom určeného styku nie je potrebný. Ako vyššie uvádzam, je výlučne na rodičovi, ktorý realizuje styk kde a ako bude styk realizovať. Súhlas s vycestovaním na dovolenku netreba zamieňať s dlhodobým alebo trvalým vysťahovaním dieťaťa, kedy sa samozrejme vždy vyžaduje súhlas oboch rodičov alebo súdu. Upozorňujem na nejednotný výklad tohto súhlasu. Stretol som sa aj s názorom právnikov, že súhlas s dovolenkou v zahraničí potrebný je, inak musí rozhodnúť súd. Ja si to nemyslím, znamenalo by to zbytočné obmedzenie, ktoré nemá v 21 storočí miesto. Predstavte si že žijete v Bratislave a chcete v rámci úpravy styku dieťa zobrať do neďalekej Viedne. No nemôžete bez súhlasu druhého rodiča alebo súdu. To nie. Ešte jedna vec. Hoci podľa slovenského práva súhlas rodiča s dovolenkou v zahraničí nepotrebujete, môže sa stať, že iné právo napr. cudzieho štátu takýto súhlas v nejakej forme vyžaduje. Môže sa vám pri niektorých destináciách stať, že napr. na letisku budú vyžadovať dokonca notárom overený súhlas. Preto si vopred zistite aj právne nároky cudzieho štátu.

Náhradný termín styku nie je povinnosťou pokiaľ nie je táto povinnosť výslovne upravená v súdnom rozhodnutí. Žiaľ väčšina súdov z rôznych právnych dôvodov odmieta vo výroku rozhodnutia upraviť takúto povinnosť. Neznamená to však že súd nevyhodnotí v rámci výkonu rozhodnutia dôvod nerealizácie styku ako nedôvodný a neuloží rodičovi sankciu za marenie styku. Preto ak je dieťa choré, alebo existuje iná vážna prekážka v realizácii styku vždy navrhnite alebo žiadajte náhradný termín styku. Ochota alebo neochota druhého rodiča bude potom pre súd obrazom jeho skutočných úmyslov.

K chorobe dieťaťa ako dôvodu odmietnutia styku dodám, že ospravedlniteľným dôvodom môže byť len vtedy, ak dieťa nie je podľa odporúčania ošetrujúceho lekára schopné prevozu do druhej domácnosti. Inak platí, že liečiť sa môže aj u druhého rodiča. Akýkoľvek iný výklad by znamenal jednoduchý spôsob v bráneniu v styku. Preto pri posudzovaní dôvodnosti musí súd postupovať obzvlášť prísne. Žiaľ nie je tomu vždy tak. Pokiaľ je skutočne dieťa choré tak, že nie je schopné prevozu tak okrem náhradného termínu odporúčam ponúknuť druhému rodičovi aj krátku návštevu pri lôžku dieťaťa čo môže pomôcť odbúrať zbytočnú nedôveru na tému či dieťa bolo alebo nebolo choré.

Obmedzenie alebo zákaz styku?

Obmedzením styku sa rozumie také rozhodnutie súdu, ktorým je zmenené pôvodné rozhodnutie tak, že sa rozsah styku výrazne zúži oproti pôvodnej úprave.

Zákazom styku bude také rozhodnutie ktorým je zakázaný akýkoľvek osobný alebo iný kontakt rodiča s mal. dieťaťom.

V oboch prípadoch zákon o rodine vyžaduje splnenie podmienky podľa ktorej obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme dieťaťa. Prirodzene, pôjde o výnimočné prípady, ktoré musia byť dostatočne preukázané pretože jedna istota je pri takomto rozhodnutí vždy a to, že obmedzenie alebo zákaz bude viesť k postupnému úpadku vzťahu dieťaťa s rodičom a teda k ujme dieťaťa. Ak má takáto ujma nastať, musí ísť logicky o výnimočne prípady. Súd musí k takýmto návrhom na súdoch pristupovať obzvlášť prísne pretože v praxi sú väčšinou nástrojom pomsty rodiča, ktorý sleduje cieľ vymazania druhého rodiča zo života dieťaťa. Ide však o slepú pomstu, pretože vždy takéto konanie výrazným spôsobom poškodí dieťa v rôznych „vedľajších“ formách, ako napr. tenzii, fóbiach, psychických poruchách až chorobách a i.

Úprava styku blízkych osôb s dieťaťom

Osobitnou formou úpravy styku súdnym rozhodnutím je úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, t.j. inými osobami ako sú rodičia. Vzhľadom na pomerne výrazný zásah do rodičovských práv rodiča pôjde spravidla o obmedzený okruh blízkych osôb, napr. starí rodičia, súrodenci a pod.

Zákonné podmienky takejto úpravy sú dva a to záujem dieťaťa a pomery v rodine.

Záujem dieťaťa som vysvetlil vyššie.

Pomery v rodine sa posudzujú v širšom zmysle najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či blízka osoba nemôže styk s dieťaťom realizovať prostredníctvom samotného rodiča. V praxi to znamená, že súd nemusí upraviť styk babky s dieťaťom, ak má kontakt s dieťaťom počas doby kedy styk realizuje jej syn, otec dieťaťa.

Rozsah styku blízkej osoby súd určuje nielen podľa kvality vzťahov blízkej osoby s dieťaťom ale do výraznej miery rozhoduje aj tradičné ponímanie úlohy blízkej osoby v živote dieťaťa súdom. Inak povedané, súd neupraví styk babke rovnako ako rodičovi. V porovnaní s rodičom pôjde o užšiu úpravu. Napríklad raz za mesiac na pár hodín a pod. Iný prístup sa bude vyžadovať pri úprave styku súrodencov, ktorí spolu nežijú. Tu nie je dôvod na užšiu úpravu.