Rozvod

Rozvod manželstva na súde nie je iba o tom, či súd vaše manželstvo rozvedie alebo nie. Pokiaľ máte z manželstva maloleté deti, súd bude súčasne rozhodovať aj o úprave rodičovských práv a povinností k deťom, t.j. o zverení, výžive a styku s mal. deťmi na čas po rozvode manželstva. Zdôrazňujem na čas po rozvode manželstva, pôjde teda o úpravu ktorá začne platiť až po rozhodnutí súdu o rozvode manželstva.

Pokiaľ je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti aj na čas pred rozvodom manželstva treba podať samostatný návrh na súde na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, kde súd rozhodne o tom istom, t.j. o zverení, výžive a styku avšak na čas od podania návrhu na súde do času úpravy rodičovských práv a povinností v rozvodovom rozhodnutí. Uvedené treba mať na pamäti napríklad pokiaľ ide o výživné, ktoré v rozvodovom konaní bude určené len na čas po vynesení rozsudku, kým potreba jeho platenia môže vzniknúť skôr, napr. pri rozchode rodičov.

Bližšie info o rozchode a úprave rodičovských práv a povinností k deťom na čas do rozvodu manželstva nájdete tu: https://www.hurtaj.sk/uprava-vykonu-rodicovskych-prav.html

Rozvod? Áno alebo nie?

Zachráňte manželstvo, ak sa to ešte dá. Ak sa vám to podarí zachránite dieťaťu ucelenú rodinu, pretože rozvodom o ňu príde. To je fakt. Môžete využiť v tomto smere využiť súkromné manželské poradne príp. bezplatnú poradňu pri UPSVAR.

Ak sa nemilujete nezostávajte v manželstve. Takú rodinu v ktorej bude pri najlepšom tichá domácnosť a v horšom prípade sa budete hádať dieťa nepotrebuje. Mnoho ľudí spolu zostane len „pre zachovanie rodiny dieťaťu“, ide však o ilúziu ktorá spravidla vydrží max. niekoľko rokov a k rozvodu aj tak dôjde. Akurát dieťa bude žiť v rozvrátenej rodine nie pár mesiacov ale niekoľko rokov pred definitívnym koncom. Čo je lepšie posúďte sami. Ja sa držím starej kresťanskej zásady „Kde nie je láska nie je ani boh“. Preto ak sa nemilujte rozveďte sa.

Vyporiadanie majetku je podľa práva možné až po rozvode manželstva. Preto neodporúčam túto otázku zbytočne riešiť pred rozvodom. V čase kedy je podstatné sa dohodnúť na dieťati (zverenie, výživa a styk) nie je vhodné sa súčasne dohadovať aj na majetku. Nedohodnete sa na jednom tak sa nedohodnete na ničom. Najprv vyriešte deti a potom majetok.

Bližšie info o vyporiadaní majetku po rozvode tu: https://www.hurtaj.sk/bezpodielove-vlastnictvo.html

Čo robiť pred podaním návrhu na súd?

Dieťaťu primerane veku vysvetlite že sa rozvádzate. Uistite ho že rodičmi zostanete i naďalej. Zistite názor dieťaťa najmä k otázke zverenia a styku a tento primerane veku a vyspelosti rešpektujte.

V neposednom rade urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na zverení, výžive a styku. Ak sa dohodnete tak súd nebude poznačený zbytočným sporom rodičov a dieťa nebude zbytočne traumatizované a vystavované konfliktu lojality. Ak sa dohodnete odporúčam uzavrieť písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie. Čas pokiaľ súd vytýči pojednávanie odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu starostlivosti o dieťa. Nečakajte až po súde, naopak je dôležité vedieť ešte pred rozhodnutím súdu či vami zvolený model funguje alebo nie. Ak sa nedohodnete na jednom bode dohodnite sa na ostatných a sporný bod prenechajte rozhodnutiu súdu. Často sa stáva, že sa rodičia dohodnú napríklad na rozsahu styku ale nedohodnú sa na výživnom a teda sa nedohodnú na ničom. To je zlý prístup, pamätajte, že súd bude musieť zbytočne zaťažovať dieťa dokazovaním ohľadne nesporného styku, len preto, že ste sa nedohodli na výživnom.

Čo má obsahovať návrh na súd?

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorom obvode ste ako manželia mali posledné spoločné bydlisko, za predpokladu že v tomto obvode ešte niektorý z manželov žije. Inak bude príslušný súd manžela proti ktorému návrh smeruje. Písomný návrh môžete osobne podať v podateľni okresného súdu, alebo ho poslať doporučene poštou prípadne elektronicky podpísaný do dátovej schránky súdu.

Návrh na súd by mal obsahovať najmä nasledovné náležitosti:

  1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp. email.
  2. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate t.j. rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Z návrhu musí byť zrejmé, že manželstvo je trvale a vážne rozvrátené a preto ho navrhujete rozviesť. Tiež je potrebné navrhnúť súdu a) ktorému z rodičov navrhujete dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, príp. do striedavej starostlivosti a b) navrhovanú výšku výživného. Prípadne ak sa neviete dohodnúť na styku s dieťaťom navrhnite c) rozsah styku.
  3. Návrh podrobne odôvodnite najmä pokiaľ ide o navrhovanú úpravu zverenia, výživy a styku. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozvratu manželstva buď uvediete len všeobecné dôvody alebo ich podrobne špecifikujete. To ktorý spôsob zvolíte záleží najmä na tom, či aj druhý manžel sa chce rozviesť. Ak áno, nie je dôvod zbytočne „prať špinavé prádlo“ a bude postačovať v návrhu uviesť citové odcudzenie a odkedy trvá. Pamätajte, všetko to špinavé prádlo len zhorší vaše vzťahy teda sa odrazí aj na kvalite života dieťaťa. Ak sa druhý manžel rozviesť nechce tak potom je nevyhnutné podrobne opísať prečo sa rozvádzate, nemáte inú možnosť, pretože súd by inak manželstvo nemusel rozviesť.
  4. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu či na dieťa.
  5. Dátum a podpis navrhovateľa.

K návrhu odporúčame priložiť nasledovné prílohy:

  1. rodný list mal. dieťaťa,
  2. sobášny list
  3. potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. doklady preukazujúce iné príjmy navrhovateľa za 12 mesiacov
  4. špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, mal. dieťa
  5. iné dôkazy podľa úvahy.

O čom bude súd?

Ešte predtým, než začne súd konať je potrebné zaplatiť súdny poplatok. Ak ste ho nezaplatili spolu s podaním návrhu súd Vás písomne vyzve na jeho zaplatenie. Ak nezaplatíte súdny poplatok v určenej lehote súd nebude konať a konanie zastaví.

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom USPVAR. Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp. rozhodne aj o styku rodiča s dieťaťom.

Súd rozhoduje rozsudkom proti ktorému je možné odvolanie na krajský súd.

Súd musí v konaní súčasne rozhodnúť o štyroch veciach a to o a) o rozvrate manželstva, b) o zverení mal. dieťaťa, c) o výške výživného a d) o úprave styku rodiča s mal. dieťaťom. Súd nie je viazaný návrhmi rodičov, a teda v odôvodnených prípadoch môže rozhodnúť aj iným spôsobom, ako to navrhujú rodičia.

V nasledovných riadkoch sa budeme podrobnejšie venovať vyššie uvedeným štyrom veciam, s ktorými sa súd musí vysporiadať v konaní. Nezabudnite, že poznanie toho, o čom súd rozhoduje, je nevyhnutné pre Vašu riadnu prípravu na súd a Vaša riadna príprava je zase predpokladom spravodlivého súdneho rozhodnutia.

1. Rozvrat manželstva

Podľa §23 Zákona o rodine „Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia“.

Dôvody rozvratu manželstva môžu byť rôzne a je na posúdení súdu, či tieto dôvody bude považovať za dostatočné. Dôvody rozvratu manželstva musia byť vážne a trvalé. Medzi najčastejšie dôvody rozvratu manželstva patrí napríklad nevera, požívanie alkoholu v nadmernej miere, vzájomná citová odluka manželov, fyzické a psychické násilie jedného z manželov a pod.

Ak obaja manželia súhlasia s rozvodom manželstva tak nie je dôvod sa podrobne zaoberať príčinami rozvratu manželstva. Pokiaľ jeden z manželov nesúhlasí, súd musí k dokazovaniu pristupovať podrobnejšie avšak aj tak platí, že väčšina súdov v konečnom dôsledku manželstvo rozvedie vychádzajúc z toho, že ak niekto v manželstve zostať nechce nie je vhodné ho k tomu nútiť.

2. Zverenie mal. dieťaťa

Podľa §24 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“.

Otázka zverenia mal. dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže mal. dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže mal. dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Nebudem vás zaťažovať zákonnou definíciou tohto pojmu pretože oveľa dôležitejší je rozmer, ktorý nemá s právom nič spoločné. Pri posudzovaní pojmu záujem dieťaťa sa berie do úvahy najmä názor dieťaťa, doterajší rodinný stereotyp dieťaťa, niektoré osobnostné vlastnosti dieťaťa, kvalita vzťahu dieťaťa k rodičom, vzdialenosť bydlísk, škola, pracovné možnosti rodičov, úroveň komunikácie rodičov a mnoho iného.

Rodinný stereotip resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Tu je vhodnejšie zverenie jednému z rodičov.

Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo. Názor dieťa by mal byť obrazom kvality vzťahu rodiča s dieťaťom a jeho objektívne zistenie nie je jednoduchá vec.

Bližšie info o striedavke tu: https://www.hurtaj.sk/zverenie-mal-dietata.html

 

3. Výživné

Podľa §62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“.

Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb mal. dieťaťa. Aké sú základné princípy určovania výšky výživného? Uvediem niektoré z nich:

Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Tu vzniká jednoduchá otázka. Ako určíme výšku tohto podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča? Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia preto, zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť. Rovnako to platí pre ľudí čo pracujú na čierno.

Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Ktoré výdavky súd uzná a ktoré nie? V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka – výživné. Z tohto predpokladu povinnosti optimalizácie bude vychádzať aj súd.

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j. o tom ako a z čoho žijete.

Schopnosti a možnosti rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak si napríklad rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.

Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujem, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča.

Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Tomuto cieľu logicky odporuje, ak by dieťa malo určené výživné v takej astronomickej výške, ktorá by umožnila dieťaťu celý život nič nerobiť a jednoducho žiť z výživného.

3. Úprava styku rodiča s dieťaťom

Podľa §24 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine: „Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť“.

Styk sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do opatery a slúži na zabezpečenie rozvoja vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi. Kedy ide o styk a kedy o zverenie? Možno konštatovať, že o styk pôjde vtedy, kedy jeho rozsah je v porovnaní s rozsahom starostlivosti druhého rodiča zjavne menší. Lepšie sa tento rozdiel nedá definovať. V rámci rozhodnutia súdu o styku prichádzajú do úvahy dve možnosti. Buď styk fixne upraviť v súdnom rozhodnutí alebo ho neupraviť vôbec. Či použiť prvú alebo druhú alternatívu bude záležať od toho, či povinný rodič má tendencie v styku brániť alebo nie.

Fixná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku uvedie presný čas začiatku a konca styku, tak aby takáto úprava bola vykonateľná. Upravuje sa bežný styk počas kalendárneho roka a styk počas prázdnin. Výhodou tejto úpravy je, že ak druhý rodič bráni v styku je možné domáhať sa výkonu rozsudku súdnou cestou. Nevýhodou je, že povinný rodič spravidla nemá ochotu styk umožniť flexibilne aj v iných termínoch.

Flexibilná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku styk vôbec neupraví a tento ponechá na budúcej dohode rodičov. Nevýhoda bude, že ak druhý rodič bráni v styku nie je možné domáhať sa výkonu rozsudku ale najprv musí byť styk upravený fixne súdnym rozhodnutím. Výhodou bude, že rodičia nie sú obmedzený fixným časom styku.

Bližšie info o úprave styku tu: https://www.hurtaj.sk/uprava-styku-rodica-s-maloletymi-detmi.html

Čo po súde?

Komunikácia rodičov je nevyhnutným predpokladom normálneho fungovania po rozchode či rozvode. Ak nekomunikujete tak si to skôr či neskôr odnesie Vaše dieťa, ktoré sa spravidla stáva nechceným „sprostredkovateľom“ informácii medzi rodičmi. Takýto prístup zbytočne dieťa vťahuje do konfliktu rodičov čo vedie k stresu dieťaťa a možným iným psychickým problémom.

Odovzdávanie a preberanie dieťaťa. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Posledné čo vaše dieťa potrebuje vidieť je hádajúcich sa rodičov.

Dodržte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného. Každopádne, ak sa dá, výživné plaťte prostredníctvom bankového účtu.

Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň právny výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že druhý rodič bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného druhý rodič nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci preto odporúčam určitú mieru flexibility ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.

Plnoletosťou dieťaťa nezaniká povinnosť platiť výživné podľa súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo v čase kedy bolo dieťa maloleté. Plnoletosťou zaniká právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, zastupovať dieťa a analogicky zaniká aj právo preberať splátky výživného. Toto právo má už priamo plnoleté dieťa. Plnoletosťou teda vzniká povinnosť povinného rodiča výživné platiť k rukám plnoletého dieťaťa.

Ako Vám môžem pomôcť?

Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. V rámci mojej praxe sa dlhodobo špecializujem na rodinné právo a ponúkam klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkam zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca. Kvalifikované právne zastúpenie môže výrazne skrátiť dĺžku trvania konania a súčasne zvýšiť šance na dosiahnutie toho, čo je v najlepšom záujme Vášho dieťaťa.

V prípade záujmu o tieto právne služby ma neváhajte kontaktovať