Čo je striedavá osobná starostlivosť?

V prvom rade čo je to striedavá starostlivosť? Ide o formu porozvodovej / porozchodovej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa pri ktorej sa rodičia striedajú v starostlivosti vo vopred určených časových intervaloch striedania.

Intervaly striedania môžu byť s rovnomerným rozložením času, alebo nerovnomerným. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Tento je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami. Ak má striedavka fungovať je maximálne dôležité vedieť čo vaše dieťa zvládne a tomu prispôsobiť interval.

Kedy je možné zveriť mal. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti?

Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavky sú v podstate jednoduché, sú upravené v §24 ods. 2 Zákone o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“. Prvé dva zákonné predpoklady a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa spravidla nie sú problémom. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Tak prečo potom väčšina detí nie je po rozvode resp. rozchode zverená do tejto formy starostlivosti? Dôvod je v posúdení resp. splnení poslednej tretej zákonnej podmienky ktorou je záujem dieťaťa.

Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny. Nebudem vás zaťažovať zákonnou definíciou tohto pojmu pretože oveľa dôležitejší je rozmer, ktorý nemá s právom nič spoločné. Pri posudzovaní pojmu záujem dieťaťa sa berie do úvahy najmä názor dieťaťa, doterajší rodinný stereotyp dieťaťa, niektoré osobnostné vlastnosti dieťaťa, kvalita vzťahu dieťaťa k rodičom, vzdialenosť bydlísk, škola, pracovné možnosti rodičov, úroveň komunikácie rodičov a mnoho iného.

Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Tu je vhodnejšie zverenie jednému z rodičov.

Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo. Názor dieťa by mal byť obrazom kvality vzťahu rodiča s dieťaťom a jeho objektívne zistenie nie je jednoduchá vec.

Osobnostné vlastnosti dieťaťa ako napr. schopnosť sa adaptovať môžu mať vplyv na prežívanie dieťaťa v špecifickom modely striedania domácností či výchovných prostredí.

Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy. Nie však neriešiteľným.

Pracovné možnosti ako aj rozdelenie času vôbec je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti čo v praxi znamená spravidla to, že v čase kedy má rodič deti menej pracuje a v čase kedy deti nemá viac. Striedavka je o schopnosti sa prispôsobiť.

Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácii medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa napr. o školských povinnostiach.

Čo robiť pred podaním návrhu na súd?

Predovšetkým si zariaďte život tak, aby ste sa dokázali o dieťa plnohodnotne postarať a aby sa dieťa cítilo komfortne. To sa niekedy ľahko hovorí ale ťažko realizuje. Pôjde o zmeny v pracovnom ale aj osobnom živote, ktorými sa Vy prispôsobíte striedavke a teda dieťaťu, nie naopak. Znovu opakujem, striedavka je o schopnosti sa prispôsobiť.

Komfort dieťaťa pri striedavke môžete docieliť len tak, že dieťa bude mať plnohodnotný domov ako u matky tak u otca. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod.

Dieťaťu primerane veku vysvetlite čo to je striedavka, je nevyhnutné aby dieťa nemalo strach z neznámeho a nepochopeného.

V neposednom rade urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na striedavke. Ak sa dohodnete tak súd nebude poznačený zbytočným sporom rodičov a dieťa nebude zbytočne traumatizované a vystavované konfliktu lojality. Ak sa dohodnete odporúčam uzavrieť písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie. Čas pokiaľ súd vytýči pojednávanie odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu striedavej starostlivosti. Nečakajte až po súde, naopak je dôležité vedieť ešte pred rozhodnutím súdu či striedavka funguje alebo nie.

Čo po súde?

Striedavka v praxi má svoje špecifiká na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom ktorým by sa mali rodičia riadiť je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Jednoducho povedané ale nie vždy ľahko dosiahnuteľné. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa. Ak máte problém s komunikáciou obmedzte ju na nevyhnutné minimum a čo sa dá si vyriešte sám, bez asistencie druhého rodiča.

V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať. Tu spomeniem ešte jeden atypický model striedavej starostlivosti, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia. V praxi to znamená, že dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú. Z pohľadu dieťaťa ide o ideálny model, avšak je možný len v prípade, keď si to rodiča môžu finančne dovoliť, pretože vyžaduje u oboch rodičov financovanie ďalšej domácnosti, kde rodič žije, keď nie je s dieťaťom.

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Samozrejme aj tu sú možné rôzne variácie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Posledné čo vaše dieťa potrebuje každý týždeň vidieť je hádajúcich sa rodičov.

Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Nič zložité, no súčasne netreba to podceniť. Ak majú rodičia s komunikáciou problém odporúčam túto realizovať písomne, napr. emailom. Nech už boli dôvody rozpadu vášho vzťahu akékoľvek, pamätajte, že všetky spory rodičov po rozchode si odnesie vaše dieťa. Nie je to len také klišé, ale fakt. Prečo tomu tak je? Odpoveď je jednoduchá. Po rozchode je jediné čo zostáva medzi Vami spoločné dieťa, takže je prirodzené, že bude „lievikom“ vašich sporov. Koľko „naložíte“ bývalému partnerovi, toľko „naložíte“ dieťaťu.

Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j tie ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky t.j. tie ktoré vzniknú bez ohľadu nato u ktorého rodiča dieťa je uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod. V minulosti som sa stretol aj s takým modelom, kedy sa všetky výdavky bez ohľadu na to či sú alebo nie sú spoločné uhrádzali oboma rodičmi rovným dielom. Tento model je však v praxi spojený spravidla s neustálymi hádkami rodičov, preto za lepší model považujem vyššie opísané rozdelenie výdavkov na bežné a spoločné.

Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. Je teda jedno či je dieťa zverené jednému alebo druhému rodičovi alebo je v striedavke, vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne a ak sa nedohodnú rozhodne súd. Aký je rozdiel medzi bežnými a podstatnými vecami? Zákon ich nedefinuje ale stačí použiť zdravý rozum rodiča. Bežné veci sú tie, ktoré sú spojené s tradičnou starostlivosťou o dieťa a významne nezasahujú do rodičovských práv druhého rodiča a naopak tie podstatné sú potom tie, ktoré sú tak zásadného významu, že je prirodzené, že o nich majú rozhodovať obaja rodičia. Zákon o rodine len príkladom uvádza v §35 ktoré veci sú podstatnými ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti. Najčastejším sporom rodičov, ktorý neraz končí na súde je rozhodnutie, ktorú školu má dieťa navštevovať.

Bližšie info o rozhodovaní rodičov vo veciach mal. dieťaťa tu: https://www.hurtaj.sk/rozhodovanie-rodicov-vo-veciach-maloleteho-dietata.html

Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napr. tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešenie bude napr. v dvojtýždňovom intervale počas leta. Styk nie je potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí ak sa rodičia vedia v budúcnosti dohodnúť. Ak sa však nedohodnú bude platiť interval striedania určený vo výroku o zverení. Bez výnimky. Takže neodporúčam túto tému obísť, naopak minimálne si vopred dohodnite všeobecný model styku tak aby obaja rodičia mali rovnakú predstavu o styku. Inak je vysoký predpoklad že sa pohádate, pretože budete mať rôzne predstavy.