Aké sú dôvody úpravy výživného ?

Zmena v pomeroch je základným právnym dôvodom pre úpravu výšky výživného. Pre zistenie zmeny v pomeroch súd predovšetkým porovná stav v čase poslednej úpravy výživného so stavom aktuálnym a na základe takéhoto porovnania rozhodne o tom, či je dôvod na úpravu výživného. Porovnáva majetkové pomery rodičov, schopnosti a možnosti rodičov, výdavky rodičov, výdavky dieťaťa a najmä životnú úroveň povinného rodiča.

Aké sú princípy určovania výšky výživného ?

Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb mal. dieťaťa. Aké sú základné princípy určovania výšky výživného? Uvediem niektoré z nich:

Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Tu vzniká jednoduchá otázka. Ako určíme výšku tohto podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča? Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia preto, zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť. Rovnako to platí pre ľudí čo pracujú na čierno.

Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Ktoré výdavky súd uzná a ktoré nie? V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými. Z tohto predpokladu povinnosti optimalizácie bude vychádzať aj súd.

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j. o tom ako a z čoho žijete.

Schopnosti a možnosti rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak si napríklad rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky. Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima.

Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujem, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča.

Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Tomuto cieľu logicky odporuje, ak by dieťa malo určené výživné v takej astronomickej výške, ktorá by umožnila dieťaťu celý život nič nerobiť a jednoducho žiť z výživného.

Čo po súde?

Dodržte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného. Každopádne, ak sa dá, výživné plaťte prostredníctvom bankového účtu.

Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že druhý rodič bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného druhý rodič nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci preto odporúčam určitú mieru flexibility ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné. Nie.

Plnoletosťou dieťaťa nezaniká povinnosť platiť výživné podľa súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo v čase kedy bolo dieťa maloleté. Plnoletosťou zaniká právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, zastupovať dieťa a analogicky zaniká aj právo preberať splátky výživného. Toto právo má už priamo plnoleté dieťa. Plnoletosťou teda vzniká povinnosť povinného rodiča výživné platiť k rukám plnoletého dieťaťa.